Nasledovné informácie, ako ináč, vyplývajú z našich skúseností počas cestovania po Mongolsku, tak ich neberte ako konečný a nemenný fakt, alebo jednak ceny, trasy a spôsoby daného druhu dopravy sa môžu meniť.
Ak chcete vedieť presné ceny, ktoré sme my platili za dopravu, nájdite si stránku Cesta- Trasa a prečítajte si údaje v tabuľke. Zasa, to platilo len pre nás, lebo sme si niektoré ceny vyhádali, takže ich neberte ako konštantu. V Mongolsku vždy treba zmlúvať o cenu. Na to prídete.
Vlaky
Vlaky v Mongolsku nie sú veľmi rozšírený spôsob dopravy, lebo koľajníc nie je až tak veľa. Vlastne len 3 hlavné trasy:
Krížom cez Mongolsko, spájajúca Rusko s Čínou, najhlavnejšia a najfrekventovanejšia trať
Erdenet - Darchan je vlastne odbočka z tej hlavnej trate
Ereentsav - niekam, je trať vedúca kamsi na severo-východ Mongolska
Vlastne všetky vlaky sú ruskej výroby a preto krížom cez krajinu premávajú kupejné medzinárodné plackartné vnútroštátne vlaky. Vnútroštátne vlaky sa delia na obščie a plackartné ( na popis pozri stránku o ruských vlakoch v kapitolke Rusko - Vlaky ).
Nie je však treba kupovať si plackarný lístok, ak idete napr. z UB do Erdenetu. Je síce 12 hodín cesty, ale môžete uštriť nejaké peniaze tým, že to urobíte ako my.
Kúpili sme si lístky na normálny obščij vlak ( klikni na obrázok ) . Keď sme nastúpili našli sme kupé, kde ešte boli voľné miesta v batožinovom priestore, tj. na kvázi treťom poschodí kupé. Tam sme si vyhodili ruksaky, dali si ich k hlavám a na zvyšku miesta sme si ľahli a spali až do Erdenetu. Netvrdím, že to zvlášť pohodlné, ale dá sa to, nikto vás neotravuje a nemusíte sa tlačiť s ďalšími 8 ľuďmi dolu.
Treba povedať, že doprava vlakm je najpohodlnejší spôsob dopravy po Mongolsku a to aj v prípade, že sa tlačíte s veľa ľuďmi v kupé. Nám bolo odporúčané, aby sme išli vlakom, keď sme šli z Ulánbataru na Chovzgol. Tak sme teda išli UB - Erdenet vlakom, a z Erdenetu do Moronu autobusom. Ono sa totiž dá ísť priamo aj autobusom z UB, stojí to rovnako veľa peňazí, autobusom to trvá čosi kratšie ( lebo v Erdenete musíte nejaký čas čakať, kým nájdete bus do Moronu ), ale pohodlie je rozdiel tisíc a jedno. Silno odporúčam aj ja tento spôsob, lebo sme sa rozprávali s ľuďmi čo išli priamo a bolo to dosť zlé. A okrem toho si autobusu užijete dosť po ceste z Erdenetu.
Pozor !
Ak si kupujete lístok na obščij vlak v predstihu, teda nie na dnes, ale na niekoľko dní dopredu, musíte zaplatiť nejaký rezervačný poplatok. Síce malý, ale predsa. My sme platili 450 T za to, že sme o deň dopredu kupovali lístok na vlak UB - Erdenet.
Na margo tých lístkov ešte treba dosať, že v Mongolsku je menší problém z lístkami ako v Rusku. V praxi to znamená, že na občšij vlak vnútroštátny dostanete lístky vždy. Na medzinárodné vlaky napr. do Číny, alebo Moskvy treba čakať tak cca. 3 dni.
V Ulánbátare úplatky pri kupovaní lístkov na vlak moc nefrčia, lebo je to veľké moderné mesto. Inak je to ale napr. v Erdenete, alebo tým duplom na hraniciach . My sme toto najvac pocítili v Suchbátare, čo sú hranice s Ruskom. Na to, aby sme dostali lístky cez hranice chcela pokladníčka 5 USD úplatok. Nakoniec sme čakali celý deň a večer vo vlaku prehovorili ruských provodnikov, nech nás zoberú do vlaku do Naušiek a my im zaplatíme normálnu cenu. Podarilo sa, zaplatili sme, ale lístky sme nedostali. jasné, že im to šlo do vrecka, ale nám to nevadilo, lebo sme sa viezli bez úplatku navyše.
Pozor !
Cez hranice Rusko - Mongolsko, tj. medzi mestami Nauški a Suchbátar chodia LEN kupejné vlaky. Z týchto miest potom chodia aj obščije vlaky, ale to už sú len vnútroštátne.
V súvislosti s tým upozornením ešte raz pripomínam, že zo Suchbátaru sa do UB dostanete obščim vlakom. Ak ste to urobili tak, že cez Rusko ste šli na len na hranice, tj. do Nauški, môže sa vám stať, ako nám, že vás pokladníčka, keď si budete kupovať lístok ďalej, bude presviedčať, že zo Suchbátaru sa nedostanete, lebo tam nič nechodí. Chodí a preto jej neverte a kúpte si lístok LEN do Suchbátaru.
Iná možnosť je, ak idete vlakom ktorý pokračuje cez hranice ďalej, ani nevystupovať a uplatiť provodnika, aby vás previezol cez hranice do Suchbátaru. Pre orientáciu lístok Nauški - Suchbátar stál v roku 2000 okolo 250 R.
Taxi a autá
Mongolsko je, ako o sebe tvrdí, kapitalistická krajina a tak sa pri vystúpení z vlaku na vás vrhne kopec taxikárov ponúkajúcich svoje služby za hriešne peniaze. V Ulánbátare si taxík neberte, lebo všade je to dosť blízko ( ale to si prečítajte v časti o UB ). Na druhej strane napr. v Erdenete nemáte inú možnosť zobrať si taxi, lebo stanica je šikovne od mesta vzdialená asi 13 km. Taxík na túto vzdialenosť tam stojí 500 T. Všeobecne možno povedať, že súkromná doprava, a teda taxíky sú veľmi drahé. Vždy vám povedia sumu, za ktorú vás odvezú, ale táto suma platí pre auto, nie pre osobu. Tj. ak sa na 4 USD zložíte 4 ľudia, platíte 1 USD každý a taxikárovi je to jedno koľko vás v aute bude. Neplatí to však univerzálne.
V Mongolsku sa používajú hlavne tri druhy áut:
veľký UAZ, 9-miestne vozidlo také ako u nás sanitka ( klikni a uvidíš obrázok )
malý UAZ, 5-mieste vozidlo, také ako sú u nás ruské gáziky ( klikni a uvidíš obrázok )
rôzne japonské a americké pohodlné džípy, ale to sú shity, lebo sú plné elektroniky a keď sa pokazia v púšti tak ste skončili
Autá väčšinou už majú svoje najlepšie roky za sebou takže sa často kazia a treba ich opravovať, čo zdržuje, ale inak to nejde. Ďalej sú oveľa menej pohodlné ako vlaky, ale zasa na Gobi sa nijako ináč ako autom nedostanete. Takže si zasa nevyberete. Svoju úlohu pri nepohodlí v jazde tiež zohrávajú cesty a jamy na nich a samozrejme vodiči, ktorí jazdia ako blázni. Ale je to zážitok.
Do áut, taxíkov a autobusov sa zmestí oveľa viac ľudí ako si myslíte. Napr. nás bolo vo veľkom 9-miestnom UAZ-e po 24 hodín cesty z Moronu do Erdenetu 27, slovom dvadsaťsedem, ľudí !!! Tešte sa.
Autobusy
Ako autobusy fungujú v Ulánbátare normálne autobusy, ale všade inde sú to veľké UAZ-y, o ktorých sme si už rozprávali. Autobusové linky spájajú väčšinou hlavné mestá jednotlivých aimagov, ale nie je to univerzálne. Je vždy dobré zistiť si či z, alebo do mesta kam sa chystáte chodia autobusové linky. Bude to silný problém, ale dá sa to. Dovolil by som si tvrdiť, že medzi mestami v tejto tabuľke vzdialeností medzi hlavnými mongolskými mestami , premávajú aj autobusové spojenia. Ale to nemusí byť pravda, zistite si to radšej presne. Určite viem, že chodia linky, UB-Moron, Moron-Chatgal, UB-Charchorin, Erdenet-Moron, UB-Zuun Mod, a ešte nejaké, ale ako hovorím, zistite si.
Pri autobusových linkách sú ceny väčšinou dané, ale to je zasa otázne. Len my sme dostali dva krát bez zmlúvania rovnakú cenu, a teda dobrú cenu ( Erdenet - Moron za 10 USD, späť tak isto ), takže som usúdil ... No to je jedno. Dôležité je, že toľko isto veľa platili aj normálni Mongoli čo išli s nami. Ale stlačiť cenu dolu určite skúste, hlavne ak je vás viac, alebo máte nejaký iný tromf.
Ešte jedna maličkosť. V Mongolsku sa pri cestovaní s autobusmi európan dostane na pokraj nervového zrútenia ešte z jedného dôvodu - krúženia po meste. O čo ide? Autobus so šoférom stojí na stanovišti a všetci vedia, že chodí napr. vo štvrtok. Tak povedzme od utorka za šoférom chodia ľudia, že by chceli ísť s ním vo štvrtok. On si to zapamätá aj s adresou, kde dotyčný býva. Vo štvrtok ráno o 8:00 nastúpite do auta, a šofér v prvom kole obieha všetkých ľudí, ktorí s ním chceli ísť. Povie im, že vyrážame. V druhom kole sa všetci začínajú nakladať a autobus sa začína napĺňať. Až kým sa nenaloží posledný pasažier. Potom sa vyráža na cestu. Vy od 8:00 sedíte v aute a krúžite po meste. Je 13:00 a vy stále krúžite po meste a obiehate ľudí. Už to chápete?
Zvieratá
V Mongolsku sa dá jazdiť na koňoch, jakoch, ťavách a to je všetko. V Lonely Planet nájdete, kde všade tieto služby poskytujú, a ja vám poviem o našich skúsenostiach.
My sme boli na koňoch na 6 dní pri jazere Chovzgol, na severe Mongolska. Kone sme mali požičané od chlapíka menom Bayerdalai, ktorý býva v dedinke Chatgal. Ceny sa z roka na rok menia, takže len orientačne:
kôň na jazdenie, alebo batožinu *
prvé 3 dni 5 USD, každý ďalší deň 3 USD
sprievodca so svojim koňom a jedlom
prvé 3 dni 8 USD, každý ďalší deň 6 USD
bývanie v jurte v campe, alebo u Bayerdalaia
2 - 4 USD
stan na dvore
0,5 USD
jedno jedlo ( raňajky, obed, alebo večera)
cca. 1 USD
studená sprcha - biedna
cca. 1 USD
* výraz kôň na jazdenie je jasný, to je ten, na ktorom pôjdete vy. Musíte si však so sebou zobrať aj veci na prežitie - stan, jedlo, spacák, oblečenie, ... a to tiež musí niekto niesť. Tak na to si môžete zobrať nákladného koňa, tzv. pack horse . Avšak, ak tých vecí nemáte veľa, tak sa možno zvládnete, tak ako my, pobaliť len do sedlových brašien, ktoré sú 2 na každom sedle.
Je tiež dobré zobrať si so sebou mongolského sprievodcu. Jeho úlohy sú starať sa o kone, viesť vás, kontrolovať ubalenie a upevnenie batožiny na koňoch a hlavne strážiť kone pred ukradnutím. O čo ide ? Ak si požičiate kone a neberiete si sprievodcu, tak ak vám ukradnú v noci kone, musíte ich zaplatiť. Ak máte sprievodcu, je to jeho zodpovednosť, takže ste "poistení". Sprievodca má vlastné jedlo, stan a koňa, takže o nič viac si nemusíte robiť starosti. A okrem toho vás zoberie k svojim známym, kamarátom a tak sa dostanete k pôvodnému jedlu a životu mongolských ľudí.
Ešte som chcel dodať, že v Chatgale je niekoľko ľudí, ktorí poskytujú prenájom koní a sprievodcov, ale nám odporúčali Bayerdalaia, aj keď je možno trochu drahší, ale je spoľahlivý a vyskúšaný. Je to na vás. Napr. hneď pri vstupe do Chatgalu je jeden malý camp, kde požičiavajú kone.
Pešo
My sme po Mongolsku pešo moc nechodili, takže vám k tomu veľa nepoviem, ale keby ste si silno plánovali chodenie pešo, skúste mailovať na adresu brabcak@pythia.zcu.cz. Je to adresa Ondru, s ktorým sme išli po Gobi, a ktorý sa od nás potom odpojili, aby šli pešo kamsi do neznáma. Ten vám určite bude vedieť povedať bližšie veci k tomu, č si zobrať a ako sa orientovať a podobne. Len nie som si celkom istý, či ešte stále chodí na internet. Ale za skúšku to stojí.