Nasledujúce 3 dni sa dajú popísať veľmi ľahko, lebo sme nič nerobili. Ráno sme sa pobalili a prešli asi 1 hodinu ďalej, keď sme našli parádne miesto na stanovanie, s výhľadom na Bajkal a pri vode. Ostávame tu. Celý deň nič nerobíme, len večer skúsim chytať ryby, ale až na dva prťavé prísavníky som nechytil, samozrejme, nič. Marek si celý deň čítal knižku.

Utorok 5.9.2000

Ráno vstávam na východ slnka, robím si čaj a zasa nič nerobím. Došiel nám cukor a tak treba ísť do Listvjanky kúpiť. Tak sa tam asi o 10:30 vyberám. Marek ešte spí. V Listvjanke som kúpil kopec dobrých vecí , ako napríklad puding, sušené mlieko, kakao, vajíčka, kekse, … za veľa peňazí. Po návrate si urobíme kakao a chceme sa ísť okúpať, ale voda je pekelne ľadová, takže nič.

Marek si celý deň čítal. Teda po tom, ako o 12:00 vstal. Poliaci odišli domov.

Streda 6.9.2000

Chcel som vstať na východ, ale som cez noc nejako blbo spal a tak sa mi nechcelo vstávať. Spíme teda do 11:00 a celý deň zasa nič nerobíme. Len večer som si postavil lodičku s plachtou, ktorá bola úplne skvelá a plávala jak šlak. Odplávala na prvý krát, ani sa nerozlúčila ….

Štvrtok 7.9. 2000

Dnes odchádzame späť do Listvjanky a tak som sa premohol a vstal som na posledný svoj východ slnka na Bajkale. Urobil som si, ako obyčajne, čaj, pobalil sa a sedel a pozeral. O 12:00 vstal aj Marek, tak sme zložili stan a o 16:00 sa vrátili do prístavu.

Kostol je už plný kňazov, ktorý prišli na tú vysviacku v Irkutsku, ale bývajú tu, a tak aby sme moc nezavadzali odchádzame do obchodov nakúpiť niečo z čoho si urobíme večeru. Tak sme si kúpili vajíčka a kolienka a ideme si to urobiť. Marína, tá domáca pani v kostole, nám ale povedala, že ak chceme môžeme jesť s nimi v kuchyni. Že si môžeme dať to čo ona urobila pre kňazov a čo ešte ostalo. Trochu váhame, lebo nevieme koľko by toho bolo a keby sme si urobili tie kolienka, tak sa z toho úplne natlačíme, ale nakoniec privolíme. Za posledné 2 mesiace sme takú večeru nezažili. Kňazi ani zďaleka nezjedli všetko čo Marína navarila a tak sme mali do popuku rýb, zemiakov, džúsu, šalátov, syru, melónov, … parááááda. A ako sme sa báli, že nám bude málo. Miloš niekam odišiel, ale že na neho v chalúpke počkáme, aby sme ešte pred odchodom trochu pokecali. V chalúpke hráme šach, z 3 partií som 2 prehral, takže stav je teraz 2:2. O 24:00 sme chceli zaľahnúť, ale akurát pribehol Miloš s gitarou. Tak trochu polomŕtvi sme mu nemali to srdce povedať, že chceme spať a tak sme kecali, a on hral na gitare asi do 2:00.

Pôvodne sme chceli vstávať zajtra ráno o 6:00, aby sme o 7:00 stihli autobus, ale situácia sa zmenila, lebo vysviacka nie je o 10:00, ale až o 17:00 a tak máme dosť času na to, aby sme sa vyspali. Na autobus teda nepôjdeme o 7:00, ale až o 11:00.

Dobrú noc.

Piatok 8.9.2000

Do kosného rána sa prebúdzame o 9:00, balíme veci a ideme k busovej zastávke. Je asi 10:00 a chceme si kúpiť ešte niečo na jedenie. Na ceste nás, ale zastaví chlapík s autom, ktorý ide do Irkutsku, že či nejdeme s ním. Za normálnu cenu lístku. Z Listvjanky odchádzame bez raňajok. Čau, Bajkal, niekedy nabudúce zasa ...

V Irkutsku sa dovezieme na vlakovú stanicu, ruksaky si dáme do úschovne a ideme kupovať lístky do Moskvy. Na dnes už nie sú, teda až na jeden luxusný za 1 400 R, ktorý samozrejme neberieme, aj keď Marek je netrpezlivý a za každú cenu chce odísť ešte dnes. Trocha sme sa vlastne za to chytili, lebo plackartné lístky na dnes, ani zajtra nie sú. Kupejné nejaké boli aj na dnes. Dôvod je jasný – Marek má lístok zadarmo a platí si len miestenku a cenový rozdiel za miestenku medzi kupejným a plackartným vagónom nie je taký dramatický, aby to neutiahol. Ja zasa nemám moc peňazí a radšej počkám 2 dni tu a potom pôjdem plackartným. Marek sa však viac ponáhľa a tak to chvíľu vyzeralo, že sa rozdelíme už tu a nie až v Moskve. Nakoniec sme to vyriešili tak, že sme kúpili na dnes večer plackartné lístky do Novosibirsku, kam prídeme v nedeľu ráno. To nám vyhovuje, lebo stihneme tú katedrálu a ani tu nebudeme musieť stráviť noc. Potom uvidíme.

Ideme teda do mesta nájsť internet a podať správu domov. Keď tak urobíme je najvyšší čas vydať sa ku katedrále. Tam už sú zástupy ľudí, ktorí sú zvedaví. Na schodoch sa zoznamujeme s troma babami zo Slovenska, ktoré sú v Jakutsku a robia tam nejakú dobrovoľnú pomoc deťom, či čo. Super baby. Celý čas potom ostávame s nimi, rozprávame, sa fotíme a oni nám predstavujú svojich z reťaze utrhnutých zverencov, s ktorými sem prišli.

Vysviacka trvala asi 4 hodiny, z ktorých som vnútri strávil asi 1/2 hodinu. Zvyšok času som chodil po stánkoch a po okolí, takže neviem, čo sa tam odohrávalo. Po celom ceremoniáli bola pri katedrále veľká hostina pre všetkých ľudí a tak sme šli a zasa sa do popuku najedli. Počas tej hostiny sme sa rôzne stretávali so Slovákmi, ktorí sem prišli pozrieť z celého Ruska. Boli to kňazi, misionári, …. Keď sa to celé skončil, ostali sme tam v hlúčiku len Slováci, asi 15 ľudí. Boli sme tam s Marekom jediní, ktorí sa nachomejtli náhodou, všetci ostatní boli nejako spätí s kresťanskými misiami v Rusku. Bola to dobrá zábava a taký dobrý pocit vo vnútri. Asi o 23:00 začalo všetko utíchať, ľudia sa porozliezali domov a tak aj my sme sa rozlúčili a pobrali sa na stanicu.

Vybrali sme si ruksaky a čakali na náš vlak. Ja som ešte skočil do kasy a kúpil som lístky na vlak z Novosibirsku do Moskvy, takže paráda. Ide nám za 3 hodiny od príchodu toho prvého, takže je to úplne ideálne. Trochu mi sťažila nákup situácia, že 10.9 sa v Rusku zvyšujú ceny za vlakové lístky a tak som v tom mal zmätok ešte väčší ako doteraz. Nakoniec som teda kúpil dobrý lístok, ale prepískol som to, že je na vlak firmenný, teda najrýchlejší a teda dosť drahý ( asi dvojnásobne ). Som hlupák a bite ma. Fakt som netušil, zabudol sa opýtať a pokladníčka bola z cien tiež zmätená. Chybička se vloudila.

Zbohom a vďaka za ryby

Vlak prišiel o 20 minút neskôr. Nastupujeme, ľaháme a spíme do 11:00. Potom sme sa len viazli, ja som si písal denník a čítal, Marek nerobil nič. Naši spolucestujúci nie sú moc komunikatívny a tak sa ani nepokúšame nadväzovať rozhovor. Možno na nás doľahla taká nostalgia, že to je vlastne koniec a teraz už len domov. A možno sme trochu závideli tým holkám a chalanom, ktorí v tomto prekrásnom Rusku ostávajú na rok, aj viac. Neviem, či by som chcel ostať na nejakej misii ako oni, ale určite by som ostal v Rusku. Hmmm … treba zažiť, aby ste to pochopili. Asi.

Prišla druhá noc a tak spíme.

Nedeľa 10.9.2000

O 6:00 sme dorazili do Novosibirsku, kde sme mali prestúpiť na iný vlak. Máme teda 3 hodiny času, ktorý vypĺňame tak, že ja si kupujeme lístky z Moskvy ďalej. Ja do Brestu a Marek chcel do Žiliny, ale to že oni nemôžu predať, len v Moskve. Keďže sme mali ten drahý lístok do Moskvy odtiaľto, skúšali sme ho stornovať a kúpiť iný, ale stornovanie by stálo 400 R jeden lístok a tak sme sa na to vykašlali. Čo už. Nakúpili sme ešte nejaké jedlo a nastúpili do nášho vlaku s menom Sibirjak.

Vyhľadávame svoje miesta a zisťujeme, že sme v poslednom kupé spolu s jednou babkou, ktorá za 3 zastávky vystupuje, a s jednou mladou mamičkou a jej 4-ročnou dcérou, ktorá nám stále vylieza na postele a chce sa hrať. Idú do Sverdlovska a vystupujú o 4:00 ráno. Bez zaujímavostí nie je ani fakt, že som bol na posteli, ktorá vyzerá ako ležatá skriňa bez jednej bočnej steny. To znamená, že pri hlave aj pri nohách som mal dosku, ktorá mi nedovoľovala vystrieť sa. A keď si premeriate tú posteľ zistíte, že je dlhá 180 cm. Treba rozprávať aj ďalej ?

Celý deň prehráme, prespíme a prejeme. Prišla noc a tak spíme.

Pondelok 11.9.2000

Celý deň sa nič nedialo, len večer sa od jedného malého chalana naučíme ruskú kartovú hru – durak. Potom sme ju dlho hrali, ale nevedeli sme to presne pochopiť. Až sa nám do toho zamiešal mladý Tadžikistánec , ktorý medzitým pristúpil a naučil nás v čom je ten vtip.

Blíži sa noc a kosa. Už je tu. Zaliezame pod deky a spíme.

Moskva, klapka 2

Ráno o 8:00 sme dorazili do Moskvy. Po prebrodení sa morom ľudí, ktorí nám ponúkali taxíky sa dopracovávame k telefónu a voláme Antonovi domov. Bol síce ešte doma, ale práve na odchode do práce. Jeho sestra však ostáva a tak k nim odchádzame a skladáme si tam ruksaky. Ona sa predvčerom vrátila zo splavu kdesi na Kaukaze, Anton z výpravy kamsi na sever Ruska. Ešte predtým sme sa vlastne zastavili v predajni lístkov a po asi 1/2 hodine Marekovho vysvetľovania, že má bezplatný lístok a teda, že za vlak nebude platiť mu ho aj tak predali. Teda platil len za miestenku. O tom, že tam skoro zošedivel od rozčuľovania sa pri okienku a že kvôli nemu zasa stáli všetky pokladne, sa taktne zmieňovať nebudem. Po tom ako sme si zložili batohy vyrazili sme za Antonom do práce zvítať sa. Po drobných problémoch na vrátnici IGEMu sme sa k nemu aj dostali, pokecali a pozreli si internet. Nejde tu spustiť ani yahoo ani hotmail, takže sme sa nič nedozvedeli. Chceme ešte dnes čo to vidieť a tak odchádzame a mierime smer Kremeľ. Samozrejme na námestí pred Kremľom stretávame 4 baby a Kremeľ zapadá prachom zabudnutia. Tak trochu nahrali na to, aby sme vystupovali ja ako Angličan, ktorý hovorí len anglicky a Marek ako môj slovenský priateľ, ktorý mi robí prekladateľa. Bola to dosť sranda. Nakoniec sme im to prezradili, a myslím, že sa trochu urazili. Neviem, možno by som sa aj ja.

Po tom ako odišli na svoj vlak do Samary zisťujeme, že Kremeľ už nestíhame a tak ideme pozrieť nejaké foto-filmy a lacné CD. Tak chodíme a pozorujeme ceny. Asi o 18:00 sa vraciame k Antonovi domov, lebo sme to sľúbili. Internetujeme, sprchujeme sa a zatiaľ Oľga s Antonom robia večeru. Bola výborná – nejaké mäso, zemiaky s maslom a smotanou a ryba a jablká a vôbec, dobre sme sa najedli. Potom sme kecali, pili vodku a Antonovu nedokončenú brusnicovicu, jedli brusnicový lekvár a bolo fajn. Asi o 23:00 som začal byť dosť ospalý a tak som sa zdekoval. Marek mi potom hovoril, že ostal ešte asi hodinu a tiež potom išiel spať, keď Anton odišiel odprevadiť Oľgu domov.

Tak sme prišli

Zobúdzame sa okolo 7:00, čo je teda dosť prekvapenie, balíme sa a raňajkujeme pašteku. Nechceme budiť Antona a tak potichu odchádzame aj s batohmi. Na stole sme mu nechali odkaz, že za ním prídeme do práce.

Ideme mestom na stanicu Bieloruskaja, odkiaľ nám večer pôjdu vlaky ( každý ideme iný, kto si ešte nevšimol ) a dávame si tam do úschovne batohy. Chceme ešte kúpiť nejaké filmy a CD, ktoré sme si včera vyhliadli a tak odchádzame do mesta. Cestou sa zastavujeme v obchode s darčekmi a čo-to tam kúpime. Blíži sa hodina odchodu môjho vlaku a tak ideme k Antonovi sa rozlúčiť. Hovorí, že aby sme šli, lebo zmeškám a oni, že na za nami prídu na stanicu. OK.

Na stanici si kupujem veci na jedenie do vlaku, lúčim sa s Antonom, Oľgou, Kirilom a Moskvou a ostávam sám. SÁM. Po dvoch mesiacoch.

Miesto v plackartnom mám dolu, takže si ukladám veci do truhlice pod sebou, aby mi ich niekto nešlohol. Keďže už nemám žiadne ruble nekupujem si prádlo a deku, čo bola jedna z veľkých chýb môjho života . V noci bola kosa, cez okno fúkalo aj keď bolo zavreté a tak som mrzol. Prikrývam sa matracom z inej postele, aby sa to aspoň trochu dal a máličko pospím. Raz v noci mi bola úplná, ale úplná zima a tak som si išiel uvariť čaj. Hneď mi bolo lepšie. Takto som preležal a predriemal, takpovediac prezimoval, až do rána.

Štvrtok 14.9.2000

Vlak pochopiteľne išiel celú noc a tak o 6:30 sme pristáli v Breste, našej konečnej zastávke. Musím prestúpiť a tak som za zvláštnych okolností vymenil peniaze a kúpil si lístok. Pre zaujímavosť stál 2,5 milióna bieloruských rubľov. Teda vlastne 1,5 BR a 1 USD. Ale tá konverzia je taká. Oni totiž používajú dve meny oficiálne. Lístok stojí toľko v rubľoch plus toľko v dolároch, alebo markách. Srandisti. Aj na lístku to je tak napísané. Tak si teda kupujem lístok do Terespolu, prvého mestečka za hranicami na poľskej strane a vmiesim sa do tlačenice na pasovú kontrolu. Bolo to lepšie ako keď som šiel tam, ale aj tak nič moc. Colník dlho prezeral môj pas, skúšal už zalepené rohy, listoval nejaké hrubé knihy a ťukal do počítača. Nakoniec ma pustil. Nastupujem do vlaku a stávam sa svedkom strašného pašovania stoviek kartónov cigariet a desiatok litrov vodky ukrytých v stenách, pod sedačkami, bundami … Vlak odchádza z Brestu a prichádza do Terespolu. Zasa strašné presuny vodky a cigariet. Policajti chodia, prehliadajú a doslova rozoberajú vagón. Všetko sa samozrejme vysypáva policajti to odnášajú vo veľkých vreciach. Ako tí ľudia na tom zarábajú nechápem.

Tak teda vystupujem a idem si kúpiť lístok ďalej. Nemám mapu a tak sa domnievam, že smer Varšava je plus mínus správny. Kupujem si lístok za 18 zlotých na osobák do Varšavy a čakám. Na stanici som si ešte kúpil veľký hamburger, lebo som bol strašne hladný. Na hamburger. Tento konkrétny. Vlak prichádza a ja s ním odchádzam. Sedím a dopisujem si denník za posledných pár dní. Keď dopíšem som veľmi ospalý, lebo tú poslednú noc som moc nespal. Musím prestúpiť v Siedlcoch a tak tam vystupujem a chcem ísť do haly. Našťastie na tom istom peróne stál aj môj ďalší vlak atak som sa aj stanici úspešne vyhol.

Varšava ma privíta zmätkom z rôznych nástupíšť a staníc, v ktorých nájdem systém až po hodnej chvíli. Pozerám si vlaky a zisťujem, že do Krakowa sa dnes dostanem už len zrýchleným vlakom, síce trochu drahším, ale jediným. Kupujem si lístok a pozerám si obchodíky na stanici. Do Krakowa by sme mali doraziť o 22:00, takže je ešte šanca, že stihnem nejaký vlak do Nowého Targu. Tam by som už mohol zavolať Marekovi, nech pre mňa príde, lebo sme sa tak dohodli. On by totiž mal v tom čase už byť doma.

Do Krakowa sme dorazili síce včas, ale príliš neskoro na vlak do Nowého Targu a tak treba počkať do rána. Vlak ide o 4:13 a tak pozriem ešte autobusové spoje, ale nič. Pochodím si teda obchodíky, ktoré sú všetky strašne drahé a tak si nič mlsavé nekupujem. Stanicu zatvárajú o 23:00, takže tam sa nedá prespať a tak sa teda zložím v podchode, kde sú aj nočné kasy. Je tu už veľa iných cestovateľov čakajúcich na svoj vlak, ale aj veľa bezdomovcov, ktorým asi ten ich vlak už odišiel. Niektorým asi už hodne hodne dávno.

Piatok 15.7.2000

Po tom ako som tie 4 hodiny strávil na zemi na karimatke sa necítim nijako zvlášť zdravý v oblasti hrdla, ale čo už. Vlak prichádza a ja nastupujem. Po 5 hodinách jazdy som v Nowom Targu a pešo šlapem na autobusovú stanicu, ktorá je dosť ďaleko. Asi za 1/2 hodinu mi ide autobus do Jablonky a odtiaľ do Chyžného, čo už sú hranice so Slovenskom. Kúpil som si nejakú buchtu a nasadol do autobusu.

V Jablonke prestupujem na ďalší autobus, lebo auto do Chyžného som nestopol. Pešo prechádzam cez hranicu a už som doma. Slovensko. Po dvoch mesiacoch na mňa predavačka v bufete hovorí rečou, ktorej normálne rozumiem. Dobrý pocit. Pýtam sa na autobus do Námestova, ale že dnes je sviatok, a tak asi nič nepôjde. Telefonujem teda Marekovi, že ak môže nech pre mňa príde. Ten sa asi za 1/2 hodinu dovalí a už som v Lokci.

U Marekovcoch som potom ostal až do nedele a potom išiel domov.

.php Obsah / Fotky / O stránke a autorovi Cesta - Trasa Výdavky Štatistika Denník Víza / Rusko - Vlaky Jedlo Rady / Moskva - Ako prežiť Doprava Čo vidieť Čo kúpiť / Trans-sibírska magistrála - Linky Cest. poriadky Vo vlaku Bezpečnosť Bajkal - Jazero Irkutsk Mongolsko - Linky Potrava Doprava Zvyky a tradície Čo vidieť Jazyk / Ulaan Baatar - Ubytovanie Čo kúpiť Čo vidieť Rady Download - Mongolsko Trans-sibírska magistrála Travelling Stránka